reklama

Keď som mal 12 !

Možno som nenapraviteľný a naivný optimista, ale naozaj dúfam, že keď tak viacerí vravíme o tom, že doba je zvrátená a čudná, naše deti opäť zaplnia dvory a prídu domov (obrazne povedané) s rozbitými kolenami a hlavami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Mám 23 rokov. Keď sa ale obzriem späť do čias, keď som mal 12, zisťujem zvláštne veci. A ak nie sú zvláštne, tak prinajmenšom na zamyslenie. Aspoň pre mňa.

Pamätáte sa aj vy na ten vek? Čo ste prežívali, o čom sa bavili, na čo sa tešili, čo nemali radi, aký ste vlastne žili život?...Keď som mal dvanásť, najviac som sa tešil na to, že konečne budem môcť legálne sedieť na mieste spolujazdca! A naozaj si pamätám ten pocit, keď to bolo prvý raz. Pre niekoho možno stupidita, pre mňa naozaj silný okamžik. Zrazu som sa cítil dospelejší a už vtedy som sníval o tom, ako budem mať 18 a dostanem vodičský preukaz..Ale možno je to tým, že som odmalička "autíčkar". Pikoška: to som ale vôbec netušil, že mi to bude trvať skurvených 8 mesiacov..TRUE STORY !

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Minule na rodinnej oslave ma ale niečo, možno trochu nepríjemne, prekvapilo. Mám mladšieho bratranca a sesternicu. Poznáte to, žijeme vo fejsbukovej dobe a na sociálne siete sa začínajú registrovať okrem našej generácie, aj minimálne dve iné generácie. Jedna z nich sú naši rodičia, ktorí sa akosi nevedia zmieriť s vekom (aspoň naši), druhá - naši mladší súrodenci alebo iní príbuzní, ktorí sú v štádiu dospievania. Utvárajú si vlastné názory, pozeráte sa na nich a uvedomujete si, že čas ide ako voda. Jeden z nich už je tam, druhý čaká, kým dovŕši dvanáste narodeniny.

Úprimne, trochu ma to zaskočilo. To ozaj v tomto veku sa majú deti tešiť na to, že si založia "fb"? V tom veku som bol každý deň na dvore s "futbalkou". Môj program znel nasledovne: škola, tréning, dvor, posteľ. Zjednodušene. Teraz sa pozriem von oknom na dvor a dvor prázdny. Mrzí ma to, trochu ma to aj bolí. Preboha, veď minule sme boli vonku na dvore ja a môj, skoro o rok starší, brat a hrali sme hru, ktorú sme drtili každý deň, keď sme boli mladší. Samozrejme, že jediní na dvore.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ja viem, že nie som jediný, kto vlastne naráža na to, že je tá doba trochu zvrátená..Ale nedá mi to. Som len zvedavý, či naše deti budú rovnaké alebo nie. Viacerí nadávame na súčasnú dobu. Deti sú naozaj "pohybovo" retardované, nevedia sa hýbať (sám pracujem s deťmi, viem, o čom hovorím). Možno som nenapraviteľný a naivný optimista, ale naozaj dúfam, že keď tak viacerí vravíme o tom, že doba je zvrátená a čudná, naše deti opäť zaplnia dvory a "prídu domov (obrazne povedané) s rozbitými kolenami a hlavami".

....a nie s rozbitými mobilmi a tabletmi.

Lukáš Štrba

Lukáš Štrba

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nie som spisovateľ a ani nikdy nebudem. Napriek tomu ma však písanie baví už odmala, tak prečo sem-tam niečo nenapísať? Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu